Ako ľudia začali vládnuť na zemi (umelecky text) 

Dakedy dávno na zemi nevládli len ľudia ale aj strigy, morské panny, škriatkovia a víly. Žili spolu pekne v mieri, všetci sa mali radi a každý každému pomáhal. Keď sa niekto poranil hneď sa pri ňom objavili zástupy ľudí – chceli mu pomôcť. Na cestách vládol poriadok a za posledných tisíc rokov, policajti nezaznamenali ani jednu dopravnú nehodu a ani jeden priestupok. No nebolo dôvodu na to aby sa obyvatelia národov nemali radi a aby proti sebe rozpútali nejakú hlúpu a strašnú vojnu. Ale nie každá bytosť bola taká dobrá. Na Zemi žila jedna striga ktorá sa úplne líšila od ostatných. Nie že by vypadala inak, ale dnu v srdci mala niečo iné. Bolo to chladné, studené a tvrdé ako skala. A preto žila v tej najodľahlejšej časti zeme. Nemala žiadne návštevy, no ale ani žiadne nečakala. V dome mala plno strašných vecí, tarantule, netopiere, mäsožravé rastliny, žraloka, krokodíla, aligátora a mnoho iných vecí,  ktoré by normálna bytosť nikdy nevyhľadávala. Žila si sama a škodoradostne sa tešila zo zlých príhod ostatných bytostí, ktoré videla vo svojej čarovnej guli. Ale po niekoľkých rokoch ju to prestávalo baviť až jej raz do hlavy priletel nápad. „Zavolám všetkých vládcov krajín a nejako ich rozhnevám. Nakoniec im vnuknem nápad aby rozpútali vojnu a kto vyhrá bude vládcom celého sveta a ty porazení odídu z planéty Zem na Mars. Ako povedala,  tak aj urobila. Všetko sa jej podarilo dohodnúť a aj to,  že porazení odídu na Mars. Po dvoch dňoch sa začala vojna. Všetci bojovali, bojovali a bojovali ako len vládali. Morské panny zosielali na víly obrovské vlny a víly im to zase oplatili tak že do nich hádzali silové gule. Strigy vylievali na škriatkov svoje lektvary a škriatkovia im to vrátili poriadnou smršťou krúp. Ľudia zase do všetkých strieľali z tankov. A takto bojovali tridsaťdva rokov ale nikto nezoslabol, veď všetci boli nesmrteľní. Len jedna malá víla už nevládala,  každé slovo čo zo seba vypustila ju stálo kopec námahy. Bola veľmi mladá a preto nechcela ešte zomrieť a tak začala hútať. Rozmýšľala, rozmýšľala až prišla na to,  že každá bytosť môže začať žiť odznova keď získa nové občianstvo. No ale malo to jeden háčik, bola vojna a vtedy,  keď sa všetci bijú, bijú sa aj úradníci. A cez vojnu sa nedá získať nové občianstvo. A zase musela hútať. Hútala, hútala až vyhútala že vojnu môže ukončiť tak že porozmýšľa, kto sa hodí na vládcu celej krajiny a navrhne to panovníkom štátov. Hútala, hútala,  až vyhútala že len ľudia poznajú mydlá a čokoládu, tanky a lode, sú najvyspelejší. Navrhla to všetkým vládcom a oni súhlasili. Porazení odišli na Mars a ľudia začali vládnuť na Zemi.

 

 

Vlkolaci (vecný text) - odporúčaná literatúra

Vlkolaci sú napoly ľudia, napoly vlci.  Za normálneho dňa majú ľudskú podobu ale keď nastane spln, menia sa na príšery. Sú nebezpeční a a v podobe keď je ich telo ovládnuté zvieraťom dokážu zabiť aj najlepšieho priateľa. Vlkolaci žijú normálni život medzi ľuďmi a čarodejníkmi. Svoju premenu nedokážu ovládať. Keď má nastať spln všetci vlkolaci sa stretnú v údolí tmy a strážni čarodejníci zavrú bránu a nikoho nepustia dnu ani von. Takáto noc prebehne pokojne lebo strážcovia vypustia do údolia na noc zajace a tie sú potom terče vlkolakov. Vlkolaci si nepamätajú žiadnu takúto noc. V pamäti sa im uloží len taká cez ktorú zabijú človeka, čarodejníka, vílu... 

 

 Víly - odporúčaná literatúra

 

Víla

Víla.

Víla je v slovanskej mytológii mytologická bytosť v podobe krásnej devy, ženy, žijúca obyčajne v lesoch alebo vo vode. Iné názvy sú samovily, alebo samodivy. U východných Slovanov ich nahradili Rusalky. Viera v podobné bytosti je ale rozšírená po celej Európe. V germánskejmytológii sa im hovorí nixy, v keltskej sidhe, v gréckej a rímskej nymfy. Tiež sa používalo francúzske slovo fae, z čoho je odvodený anglický názov fairy. U Slovanov boli najviac rozšírené povery o vílach v Bulharsku a Srbsku, odkiaľ o nich máme aj najstaršie správy. V ľudovej tradícií všetkých slovanských národov sa o nich zachovalo toľko legiend, ich kult sa rozrástol tak doširoka, že ťažko nájsť bytosť, ktorá by bola Slovanom bližšia.

Charakteristika

Podstata víl sa medzi slovanskými národmi mierne líši. Na Slovensku sú víly duše dievčat, ktoré zomreli po zasnúbení a teraz nemajú pokoj a po nociach sa túlajú. V Poľsku a Srbsku sú to hrdé dievčatá, ktoré sú pre ľahkomylelný život odsúdené k nepokoju a ľuďom škodia alebo pomáhajú podľa toho, ako sa k nim správali za života. Sú biele, ľahučké a večne mladé. Ich magická sila sa ukrýva vo vlasoch, ktoré sú rozpustené a siahajú až po zem. Ak stratia čo i len jediný vlas, hynú. Víla má krásne oči a taký zvodný hlas, že kto ho raz počuje, neprestane po nej túžiť. Niekedy majú aj krídla. Víly milujú tanec, hudbu a spev. Nútia junákov, aby s nimi tancovali a potom ich za to trestajú, alebo odmeňujú. Tam, kde po nociach tancujú, je tráva bujnejšia a smrteľník na ňu nemôže stúpiť, inak by zomrel. Sú statočné a odvážne, vynikajú silou.

Povery o nich sa najviac rozšírili v ľudovej tradícii. Za dávnych časov víly často pomáhali ľuďom na poli a okolo dobytka a každý človek dobrého srdca mal svoju vílu, ktorá mu bola nápomocná. Svoje víly majú aj niektoré zvieratá. Keď sa ale ľudia začali škriepiť, keď sa po lúkach začal ozývať bič a potom aj streľba, víly odišli do ďalekého kraja a už sa nevrátili.[1] Spravodlivý človek ich ale môže občas zazrieť tancovať na lúke, alebo počuť spievať ich smutné piesne. Časté sú príbehy o manželstve mužov s vílami. Víly sú dobré manželky a matky, ale muž im nesmie pripomenúť ich pôvod, inak odídu, o svoje deti sa ale nikdy neprestanú tajne starať.

Tam okolo Strečna
cesta nebezpečná,
pod zámkom sa skryli
v bielych plachtách víly.
Na lúkach vo Váhu
často sa kúpajú:
po poli širokom
tancúvajú skokom.
Koho raz pochytia
tak ho dlho vrtia,
až pokiaľ v ich hrsti
dušu nevypusí.[2]

[upraviť]Druhy víl

Oblačné víly žijú v oblakoch, vo vzduchu a vo hviezdach, privolávajú dážď a búrky, ich pomocníkom je orol. Lesné víly sú spájené so stromami, žijú v horách, na stromoch a jaskyniach. Vedia sa premeniť na zvieratá, alebo jazdia na lesnej zveri a sú ozbrojené šípmi, ktorými usmrcujú ľudí, ktorí sa im protivia. Vodné víly žijú v potokoch a jazerách, trestajú tých, ktorí bez dovolenia pijú vodu z ich prameňov, topia mladíkov. Ich pramene však majú liečivú silu.

[upraviť]Kult

Uctievanie víl je spojené s kultom rusaliek, teda s kultom mŕtvych. Víly je vídať pri hroboch mŕtvych, okolo ktroých tancujú. Dievčatá im prinášajú rôzne dary, aby si ich naklonili. Ich kvetmi sú materina dúška a jasnec.

[upraviť]Víly a hrdinovia

Na Slovensku sú späté aj s legendami o Jánošíkovi. Bola to práve víla, ktorá mu darovala čarovný opasok, aby ho chránil. Po smrti odchádza do náručia víl a ožení sa s ich kráľovnou. V Srbsku zasa, podľa jednej legendy, kráľovič Marko zmútil víle brodarici vodu na jazere, keď sa chcel napiť a napojiť koňa. Tá sa mu za to chcela pomstiť, ale zachránili ho víly, ktoré mu boli naklonené.[1]

[upraviť]Referencie